Ingmar Bergman: Persona

Ingmar Bergman: Persona

2DČT15
Réžia:Ingmar Bergman
Dĺžka:85 minút
Žáner:Dráma

Obe ženy tak rozdielne a tak podobné zároveň.

Réžia: Ingmar Bergman  •  Scenár: Ingmar Bergman  •  Hudba: Lars Johan Werle  •  Kamera: Sven Nykvist  •  Strih: Ulla Ryghe

Vo filme, ktorý vznikol v období Bergmanovej ťažkej choroby sprevádzanej tvorivou krízou, sa dotkol závažnej otázky pravdy v umení a identity umelca – konkrétne herečky Elisabeth Vogler, odmietajúcej naďalej hrať umelé úlohy na javisku. Jej únik od verejnej masky – „persony“ sa však stane len dočasným prijatím inej úlohy. V príbehu sme svedkami rozvíjania zvláštneho vzťahu dvoch rozdielnych a zároveň v niečom podobných žien – herečky Elisabeth, ktorá sa na protest rozhodla mlčať, a jej ošetrovateľky Almy, ktorá, naopak, hovorí rada a zveruje sa jej. Dve ženy sa spoločne vyberú do odľahlého domu na ostrove, kde sa má Elisabeth s Alminou pomocou zotaviť. Alma zveruje Elisabeth svoje najhlbšie tajomstvá, túžby a sny. Ani si neuvedomí, že z jej vlastnej osobnosti sa postupne stal iba tieň. Táto zvláštna konfrontácia skúša vnútornú silu oboch žien, ktoré sú síce veľmi odlišné, ale vo svojej podstate i veľmi podobné.

Bergmanov osobný vzťah k ženám vychádzal z komplikovaného vzťahu k vlastnej matke, ktorú obdivoval a ctil ako nedostupný zbožňovaný idol, a zároveň márne túžil po jej blízkosti a hrejivej náruči. Vo väčšine svojich filmových hrdiniek videl toto rozdvojenie na ženu-idol a ženu-matku. V Persone sa pokúsil obidva typy konfrontovať a v záverečnom metaforickom zábere nechal prelínať ich tváre do jednej podoby.

Film bol ocenený švédskymi národnými cenami Guldbagge za najlepšiu herečku (Bibi Andersson) a najlepší film. Americká filmová kritika mu okrem ceny za najlepší film a herečku udelila aj cenu za réžiu.

Dĺžka: 85 min

Rok výroby: 1966

Krajina pôvodu:

  • Švédsko

Obe ženy tak rozdielne a tak podobné zároveň.

Réžia: Ingmar Bergman  •  Scenár: Ingmar Bergman  •  Hudba: Lars Johan Werle  •  Kamera: Sven Nykvist  •  Strih: Ulla Ryghe

Vo filme, ktorý vznikol v období Bergmanovej ťažkej choroby sprevádzanej tvorivou krízou, sa dotkol závažnej otázky pravdy v umení a identity umelca – konkrétne herečky Elisabeth Vogler, odmietajúcej naďalej hrať umelé úlohy na javisku. Jej únik od verejnej masky – „persony“ sa však stane len dočasným prijatím inej úlohy. V príbehu sme svedkami rozvíjania zvláštneho vzťahu dvoch rozdielnych a zároveň v niečom podobných žien – herečky Elisabeth, ktorá sa na protest rozhodla mlčať, a jej ošetrovateľky Almy, ktorá, naopak, hovorí rada a zveruje sa jej. Dve ženy sa spoločne vyberú do odľahlého domu na ostrove, kde sa má Elisabeth s Alminou pomocou zotaviť. Alma zveruje Elisabeth svoje najhlbšie tajomstvá, túžby a sny. Ani si neuvedomí, že z jej vlastnej osobnosti sa postupne stal iba tieň. Táto zvláštna konfrontácia skúša vnútornú silu oboch žien, ktoré sú síce veľmi odlišné, ale vo svojej podstate i veľmi podobné.

Bergmanov osobný vzťah k ženám vychádzal z komplikovaného vzťahu k vlastnej matke, ktorú obdivoval a ctil ako nedostupný zbožňovaný idol, a zároveň márne túžil po jej blízkosti a hrejivej náruči. Vo väčšine svojich filmových hrdiniek videl toto rozdvojenie na ženu-idol a ženu-matku. V Persone sa pokúsil obidva typy konfrontovať a v záverečnom metaforickom zábere nechal prelínať ich tváre do jednej podoby.

Film bol ocenený švédskymi národnými cenami Guldbagge za najlepšiu herečku (Bibi Andersson) a najlepší film. Americká filmová kritika mu okrem ceny za najlepší film a herečku udelila aj cenu za réžiu.

Rok výroby: 1966

Krajina pôvodu:

  • Švédsko